Vstanem a pošúcham si oči..Vstanem a dotknem sa nohamy studenej podlahy
po ktorej chvíľu prechádzam..Prídem ku zrkadlu a chvíľu sa pozerám na
seba....Už niesom to dievča...Niečo ma zmenilo a chcem TO vrátiť..Ešte
chvíľu sa na seba pozerám,od bolesti v srdci si vzdychnem zoberem
čiernu ceruzku a začnem si maľovať oči....Keď už mám oči namaľované
podídem ku skrini,vytiahnem čierne nohavice a krvavočerveno-čierne
tričko..Posledný pohľad na seba do zrkadla....Ale počkať ešte si dám
cez oko ofinu aby som ažtak dobre nevidela na tento hnudný svet aj keď
pred sebou vidím stále otázku PREČO?..Nikto mi na ňu nevie odpovedať
ten kto by vedel je už mŕtvy...Obujem si moje topánočky,vídem z bytu
mojej mami,zamknem a pomaly kráčam po schodoch....A už som
vonka...Niečo je tu zvláštne...Všetko okolo mňa zastáva a mne len
ostáva,ísť za otázkou PREČO....Kráčam po ulici a nevnímam nepríjemné
pohľady ľudí na mňa..Zaklopem na dvere domu...Nikto neotvára..Odomknem
a otvorím dvere čiernym kľúčikom....Vojdem....Všade samé
ticho...Popozerám sa okolo seba..Vštko je na svojom mieste..Tak teda
vídem po schodoch a otváram ďalsie dvere..Dvere do izby....Sadnem si na
posteľ a rozplačem....Ochvíľu už nemám ani silu plakať tak teda
prestanem....Obzerám si izbu...Vstanem a prehľadávam
šuplíky....Nachvíľu prestanem a pozriem sa do veľkého zrkadla....Vidím
tam seba....To dievča čo sa kedysi usmievalo a vidím vedľa seba
niekoho...Niekoho kto mi teraz tak hrozne chýba..ALe nikto mi ho už
nevráti!!!Začnem päsťami búchať do steny...Slzy sa mi len tak lejú z
očí ako tie najsmutnejšie,najzúrivejšie a najhlučnejšie vodopády...Nič
nepomáha...Tak prestanem, otočím sa ale teraz neprehľadávam skriňu ale
pozriem sa za zrkadlo..Zopnem si ofinu aby som lepšie
videla...List...Zoberiem ho z tade a prečítam..Je to list od mojej
milovanej osoby...A počkať..Ešte raz sa pozriem za zrkadlo..Ešte tam
niečo je...Roztrhnutá fotka..Z mojho vrecka vyberem tiež roztrhnutú
časť fotku spojím..Dočítam si list a..Konečne sa mi zjaví na tvári
úsmev ktorý sa tam skrýval v mojom závale smútku...Opäť plačem ale..Ale
tentoraz sú to slzy štastia..Pozriem sa na spojenú fotku,usmejem sa a
poviem:\"Milujem ťa láska..\"Pobozkám fotku,vídem z izby,zatvorím za
sebou dvere,zídem po schodoch,otvorím vchodové dvere,zatvorím ich za
sebou a zamknem..Idem po ulici..Už sa na mňa ľudia nedívajú hnusnými
pohľadmi...Opäť som šťastná..Otvorím dvere víndem po schodoch,vojdem do
bytu..Do svojej izby..Ľahnem si na posteľ a stále mám úsmev na tvári.
po ktorej chvíľu prechádzam..Prídem ku zrkadlu a chvíľu sa pozerám na
seba....Už niesom to dievča...Niečo ma zmenilo a chcem TO vrátiť..Ešte
chvíľu sa na seba pozerám,od bolesti v srdci si vzdychnem zoberem
čiernu ceruzku a začnem si maľovať oči....Keď už mám oči namaľované
podídem ku skrini,vytiahnem čierne nohavice a krvavočerveno-čierne
tričko..Posledný pohľad na seba do zrkadla....Ale počkať ešte si dám
cez oko ofinu aby som ažtak dobre nevidela na tento hnudný svet aj keď
pred sebou vidím stále otázku PREČO?..Nikto mi na ňu nevie odpovedať
ten kto by vedel je už mŕtvy...Obujem si moje topánočky,vídem z bytu
mojej mami,zamknem a pomaly kráčam po schodoch....A už som
vonka...Niečo je tu zvláštne...Všetko okolo mňa zastáva a mne len
ostáva,ísť za otázkou PREČO....Kráčam po ulici a nevnímam nepríjemné
pohľady ľudí na mňa..Zaklopem na dvere domu...Nikto neotvára..Odomknem
a otvorím dvere čiernym kľúčikom....Vojdem....Všade samé
ticho...Popozerám sa okolo seba..Vštko je na svojom mieste..Tak teda
vídem po schodoch a otváram ďalsie dvere..Dvere do izby....Sadnem si na
posteľ a rozplačem....Ochvíľu už nemám ani silu plakať tak teda
prestanem....Obzerám si izbu...Vstanem a prehľadávam
šuplíky....Nachvíľu prestanem a pozriem sa do veľkého zrkadla....Vidím
tam seba....To dievča čo sa kedysi usmievalo a vidím vedľa seba
niekoho...Niekoho kto mi teraz tak hrozne chýba..ALe nikto mi ho už
nevráti!!!Začnem päsťami búchať do steny...Slzy sa mi len tak lejú z
očí ako tie najsmutnejšie,najzúrivejšie a najhlučnejšie vodopády...Nič
nepomáha...Tak prestanem, otočím sa ale teraz neprehľadávam skriňu ale
pozriem sa za zrkadlo..Zopnem si ofinu aby som lepšie
videla...List...Zoberiem ho z tade a prečítam..Je to list od mojej
milovanej osoby...A počkať..Ešte raz sa pozriem za zrkadlo..Ešte tam
niečo je...Roztrhnutá fotka..Z mojho vrecka vyberem tiež roztrhnutú
časť fotku spojím..Dočítam si list a..Konečne sa mi zjaví na tvári
úsmev ktorý sa tam skrýval v mojom závale smútku...Opäť plačem ale..Ale
tentoraz sú to slzy štastia..Pozriem sa na spojenú fotku,usmejem sa a
poviem:\"Milujem ťa láska..\"Pobozkám fotku,vídem z izby,zatvorím za
sebou dvere,zídem po schodoch,otvorím vchodové dvere,zatvorím ich za
sebou a zamknem..Idem po ulici..Už sa na mňa ľudia nedívajú hnusnými
pohľadmi...Opäť som šťastná..Otvorím dvere víndem po schodoch,vojdem do
bytu..Do svojej izby..Ľahnem si na posteľ a stále mám úsmev na tvári.
Malatinusa


